MOJA CESTA HRDINOV SNP

Riadne pochudnutý, ubolený, unavený a s vyloženými spuchnutými členkami na nohách, začínam písať tieto riadky spomienok. Viaceré, možno dôležité a zaujímavé momenty si zrejme nepamätám, pretože sa mi to všetko zlieva do jedného celku. Do celku, pre mňa, plného pozitívnej energie. Pokúsim sa však aspoň niečo spísať pre ďalších „bojovníkov“.

Cesta hrdinov SNP, červená turistická značka, spája Dukliansky priesmyk a hrad Devín, dĺžka cesty je približne 760km, stúpanie 31791m, klesanie 31441m [1], [2].

Čarodejom dnešných dní sa podarilo vyčarovať rúška na tvárach ľudí a s tým spojených viacero súvislostí v našich osudoch. S manželkou Katkou sme ostali spolu doma, a tak som sa mohol, aj vďaka nekonečnej dobrote mojej Katky, na nejakú dobu uvoľniť z tohto nekonečného cirkusu doby. Odpútať sa od každodennosti a priblížiť sa aspoň o čosi bližšie k prírode.

Na začiatku bola myšlienka prejsť cestu hrdinov SNP, pešo s veľkým batohom, tak ako som to zvykol vídavať na svojich cestách Slovenskom. Myšlienka uctiť si hrdinov SNP, myšlienka, cesta je cieľ. Čím viac som nad tým uvažoval, zdalo sa mi to príliš dlho, byť preč od mojich dievčat. Neskôr som čítal o tom, ako nejaký bežci červenú líniu prebehli.

Po predchádzajúcich nesúťažných behoch horských hrebeňov Slovenska (Veľká Fatra, Malá Fatra, Poloniny, Západné Tatry), niekoľkých ultra trailových súťažiach (V100, NTS, Severný živloplaz, Tatranská šelma – ultra) a maratónoch (MMM) som sa začal pripravovať na plánovaných 14 dní cesty hrdinov SNP. Sám, bez podpory. Nemal som skúsenosti s dlhými etapovými behmi, a tak som o rady poprosil kamaráta Imada, dlhoročného skúseného bežca. Neskôr, na ceste, som pochopil, že som urobil veľmi dobre. S odstupom času, po prehodnotení postupu bez podpory, sa mi podarilo dohodnúť s kamarátom Kajom podporu na ceste.

1. Deň 28.08.2020 (piatok) z Duklianskeho priesmyku do Zborova cca 55,4km, stúpanie 1840m, klesanie 2015m [2], môj čas tejto etapy 9hod. Cestujem autobusom z Košíc do Prešova, kde prestupujem na autobus do Vyšného Komárnika. Som pripravený na tri dni bez podpory, teda som o niečo viac nabalený. Približne 09:30 vystupujem z autobusu na štátnych hraniciach v Duklianskom priesmyku. Svieti slniečko. Som nažhavený do nového dobrodružstva, výzvy. Urobím fotku pri turistickom stĺpiku, krátke ponaťahovanie a začínam niečo, o čom som nemal ani potuchy čo to skutočne obnáša. V podstate začínam nekonečne konečný tzv. indiánsky beh, striedanie behu a rýchlej chôdze. Nekonečný príbeh konečného Slovenska. Pomníky, delá, lietadlo, tanky, … Po chvíli predbehujem troch chlapcov, čo spali na Dukle s cieľom prejsť pešo SNP. Neskôr stretávam ďalších troch „bojovníkov“, s veľkými báglami, smerujú na Devín. V lesoch, pred húštinami, vždy hlasno pískam, aby som dal „domácim“ vedieť, že vstupujem do ich teritória. Po príchode do niektorých miest píšem mojej Katke krátke správy s názvom týchto miest a fotím niektoré turistické stĺpiky, pomocou čoho teraz rozuzlujem jednoliaty celok mojej cesty. Vo Svidníku 13:04 pred pamätníkom sovietskej armády skoro šliapem na asi metrového hada. Neviem čo to bolo za fešáka a čo mal za lubom:) Cestou vidím, že prípravy na 76. výročie SNP sú v plnom prúde. V miestnej krčmičke, blízko červenej línie, si dávam chvíľu pauzu, desiata, kofolka, nealko a pokračujem. Foto Makovica 15:22. Podvečer cca 18:30 dobieham k penziónu Jana. Milý majiteľ. Dávam si nejaké pitie. Neskôr mi vedúci urobil pizzu a požičal nabíjačku na telefón. Tu stretávam chlapcov čo prešli Poloniny a mieria domov do Dobšinej. Keby som vypil toľko alkoholu čo oni, už ma nezachránia:) Jeden z nich mal dosť opuchnuté chodidlá, neviem ako nakoniec dopadol. Večer začína nutná večerná procedúra, ktorá sa stane neoddeliteľnou súčasťou mojich nasledujúcich dní – studená sprcha, ponaťahovať sa, nohy natrieť chladivým krémom a pomasírovať, pripraviť batoh na druhý deň (voda, desiata, tyčinky, tabletky, šumienky), najesť, napiť a spať. Predpoveď počasia na zajtra je dobrá.

2. Deň 29.08.2020 (sobota) zo Zborova do Veľkého Šariša cca 63,6km, stúpanie 2325m, klesanie 2380m [2], môj čas tejto etapy 10,30hod. Ráno je krásne slniečko, začínam rannú procedúru – studená sprcha, ponaťahovať sa, niečo zjesť a veľa vypiť, vedúci mi urobil čajík. Začínam 07:35 rýchlou chôdzou a postupne sa rozbieham. Foto Stebnícka Magura 08:58. Foto sedlo Čerešňa 09:30. V Bardejovských kúpeľoch 09:39 si dávam vodu z hlavného prameňa. Bardejov 10:26, Hervartov 12:31. Foto sedlo Žobrák 13:43. Foto Chochuľka 14:44. Počas behu som niekde v týchto miestach takmer stúpol na vretenicu, vyhrievajúcu sa na kameňoch vo vyjazdených pásoch lesníckej cesty. Myslím, že to môže byť dosť nebezpečné, hlavne keď je človek sám a unavený. Nepríjemná, ale dobrá skúsenosť. V Terni poprosím pána z rodinného domu o vodu. Trochu pokecáme. Skoro som tu zabudol paličky. Pred Veľkým Šarišom tiež poprosím o vodu. Dal som chlapíkovi fľašku bez vrchnáku a on mi priniesol iontový nápoj aj so špeci vrchnákom na pitie počas behania, že to pozná, športuje a tak. Pokecáme a pokračujem. Do Veľkého Šariša dobieham 17:59. V pizzerii si dávam zmrzlinu, nealko a kofolku. Ubytujem sa v ubytovni Mlyn. Milá vedúca mi požičala nabíjačku na telefón. Objednávam si pizzu. Vzhľadom na v týchto dňoch prebiehajúce 76. výročie SNP v televízii hovoria napr. o Čergove a pod. Je to pre mňa zvláštne, dnes som behal cez túto časť. Večerná procedúra. V noci bola riadna búrka, ale predpoveď počasia na zajtra je dobrá.

3. Deň 30.08.2020 (nedeľa) z Veľkého Šariša do Košíc cca 51,5km, stúpanie 1602m, klesanie 1622m [2], môj čas tejto etapy 9,30hod. Ranná procedúra. Začínam 06:34. Svieti slniečko. Foto Čertov kameň 08:06. Kysak 10:57 desiata – ešte pizza z večera, nealko, kofolka. Foto Jánošíkova Bašta 12:33. Foto Prielohy 13:01. Košice sa blížia, tu to už poznám, beží sa mi výborne, bežím domov:) Na Hrešnej pred Košicami niečo pred 15:00 si dávam nealko. Do Čermeľského údolia, cca 16:00, mi prichádza naproti moja Katka. Pochádzam z Košíc a tu aj bývame, tak samozrejme spím doma s mojimi milovanými dievčatami. Nasledovali štandardné pobehové a večerné procedúry, akurát som si dal namiesto studenej sprchy studenú vaňu. Paráda. Doma už mám popripravované veci pre Kaja, moju podporu na ďalšie dni cesty. Tri dni v rovnakých tramkách. Zatiaľ som našťastie nemal nikde žiadne pľuzgiere, ale konečne budem mať druhý pár odlišných tramiek na striedanie, aj kvôli sušeniu. Podvečer ešte svoje veci priniesol kamarát Bolek, dlhoročný, skúsený bežec, ktorý bude zajtra, celú etapu, bežať so mnou. Predpoveď počasia je dobrá.

4. Deň 31.08.2020 (pondelok) z Košíc do Úhornianskeho sedla cca 59,6km, stúpanie 2764m, klesanie 2010m [2], môj čas tejto etapy 12,15hod. Ranná procedúra. Začínam s Bolekom cca 06:00. Je pekne. Deň je iný, jednoduchší. Nie som sám. Nemusím až tak sledovať značenia. Konečne mám čas si s Bolekom viac pokecať. Na Jahodnej 08:00 rýchle nealko. Na prerábanej chate Lajoška, foto 08:51. Pod Kojšovskou hoľou 10:18 pijeme vodu z prameňa a pauzička pri chate Erika. Objavuje sa mi pobolievajúci opuch v hornej časti pravého priehlavku, ktorý sa snažím masírovať a pokračujem v tom tiež na každej ďalšej pauze. Na Troch studniach voda z prameňa, foto 11:16. Na Kloptani pauzička, masírujem priehlavok, foto 12:23. Počas behu znovu, dvakrát, takmer stúpneme na vretenice. Stretávame SNP-čkárov, spomíname im vretenice, gúľajú očami. V kúpeľoch Štós 14:06 si dávame výbornú zemiakovú polievočku, nealko a kávičku. Foto Pipitka 17:39. Po príchode do Úhornianskeho sedla 18:18, po nás autom prichádza sám veľký Kája:), foto. Odvezie nás okúpať sa do jazera Úhorná, výborná osviežujúca voda. Potom sa ideme ubytovať do Smolníka ku kamarátovi Samovi, v jeho krásnom aj keď zatiaľ rozostavanom dome, o ktorom si myslím, ešte budeme počuť. Sme na karimatkách a v spacákoch, ale máme strechu nad hlavou a nefúka na nás. Večerné procedúry. V noci búrka so všetkým čo k riadnej búrke patrí. Blesky, hromy, lejak, vietor – paráda. Hej paráda, akurát v noci prvýkrát neviem spať, a to hlavne preto, že Kajo neskutočne hlučne chrápe. Predpoveď počasia na zajtra nie je veľmi dobrá. Som však pripravený zajtra pokračovať. Po dohode s chlapcami, definitívne rozhodnutie padne ráno.

5. Deň 01.09.2020 (utorok) Ráno prší a počuť hromy. Po prehodnotení s Bolekom sa rozhodnem dnes nepokračovať. Základný variant môjho indiánskeho behu cesty hrdinov SNP som plánoval na 14 dní, s možnosťami na jeho skrátenie. V tejto fáze ešte sú možnosti na udržanie tohto variantu. Pre mňa nemá zmysel za každú cenu pokračovať. Po Boleka neskôr prichádza autom brat, rozlúčime sa. Bolek bol pre mňa veľkou podporou. Cez deň sa naťahujem, masírujem nohy. Na obed sme s Kajom pozvaný ku Samovi. Tu sa zoznamujem s jeho tehotnou ženou Evkou a jeho štyrmi deťmi. Samovi a Evke som za všetko veľmi vďačný. Na obede sa mi od únavy zatvárajú oči. Po obede idem plávať do jazera Úhornej. Fúka, mrholí. Večerná procedúra. S ťažkosťami, ale nejako zaspávam. Predpoveď počasia nie je nič moc, ale so zlepšovaním počas dňa, smerom k Telgártu.

6. Deň 02.09.2020 (streda) z Úhornianskeho sedla do Telgártu cca 59,3km, stúpanie 2285m, klesanie 2399m [2], môj čas tejto etapy 8,45hod. Ranné procedúry bez sprchy, je hmla, ale neprší. Kajo ma vezie do Úhornianskeho sedla. Začínam 06:44. Snažím sa nemať mokré tramky. Trvá to asi prvú pol hodinku a potom to úplne stráca zmysel. Mláky, blato a beh cez lúky sa mení na olievanie studenou vodou od pásu dole. Mám komplet mokré trenky a tramky. Som síce už niekoľko rokov košický tuleň, ale nie je to príjemné. V hmle viditeľnosť asi 10m, sem tam strácam značku, hľadám červenú líniu, som nervózny. Začína popŕchať, a tak je ťažko používať GPS z mobilu. Neskôr sa mi uvoľnujú šnúrky na tramke a so skrehnutými rukami mám problém si ich zaviazať. Počas behu mi hlavou prebehlo, nech mi nikto nehovorí, že mu toto môže prinášať radosť. Podľa predpovede sa počasie zlepšuje. Foto pod Hoľou 09:15. Foto pod Smrečinkou 10:33. Foto pod Stromišom 10:41. Na Dobšinskom kopci 12:00 ma čaká Kajo a ukazuje mi, že je 10 °C. Najem sa, napijem a pokračujem. Začína svietiť slniečko. Foto Čuntava 14:32. Do Telgártu dobieham 15:31. V Telgárte sa ubytujeme a najeme v hoteli Telgárt. Ja si konečne dávam vyprážaný syr, varené zemiaky a tatársku omáčku, už dlhšiu dobu som o tom doma sníval, že niekde zájdeme na syr. Teraz prišiel ten správny čas. Nastupujú pobehové a večerné procedúry s tým, že pribudlo každodenné natieranie pľuzgierov na chodidlách. Predpoveď počasia je dobrá.

7. Deň 03.09.2020 (štvrtok) z Telgártu na Čertovicu cca 44,1km, stúpanie 2648m, klesanie 2295m [2], môj čas tejto etapy 9hod. Ranné procedúry, svieti slniečko. Začínam 07:03. Foto Kráľova Hoľa 08:45. Neviem, či som niekedy zažil na Kráľovke také bezvetrie ako dnes. Pri útulni Andrejcová, ktorá aj s jej okolím je veľmi pekne upravená, si dávam vodu z prameňa, foto 10:17. Celý deň je krásne, a tak my hrebeň Nízkych Tatier ponúka nádherné výhľady. Foto Priehybka 11:04. Foto Veľká Vápenica 11:17. Foto Kolesárová 12:18. Foto sedlo Oravcová 12:38. Foto sedlo Homôlka 13:16. Pri útulni Ramža si dávam vodu z prameňa. Na Čertovicu dobieham 16:02. Kajo tu zatiaľ nie je, ale nakoniec prišiel. Na Čertovici sa ubytujeme v penzióne STIV, hneď pri ceste. Milá vedúca, zrejme z Bieloruska, mi ráno urobila čaj a desiatu. Ideme na večeru, ja si dávam vyprážaný syr, varené zemiaky a tatársku. Pobehové a večerné procedúry. Predpoveď počasia je dobrá.

8. Deň 04.09.2020 (piatok) z Čertovice na Donovaly cca 53km, stúpanie 2804m, klesanie 3057m [2], môj čas tejto etapy 9,30hod. Ranné procedúry a začínam 07:07, je krásne. Foto Kumštové sedlo 07:58. Na chate M. R. Štefánika 08:44 sa nezastavujem, len foto a pokračujem. Na chate Kamienka pod Chopkom 09:55 desiata, nealko a kofolka. Je to tu také vybudované, že si pripadám ako na nejakej vesmírnej stanici. Celý deň výhľady, slniečko pečie a slušne pofukuje. Foto Poľana 10:58. Foto Krížske sedlo 11:08. Foto Kotliská 11:24. Na útulni Ďurková pod Chabencom sa nezastavujem, ale neďaleko za útulňou si musím prvýkrát bandážou spevniť ľavé koleno kvôli bolesti v svale na vnútornej strane nohy. Foto sedlo Latiborskej hole 12:41. Foto Latiborská hoľa 13:10. Foto Veľká Chochuľa 14:17. Nasledujú parádne „masáže“ kolien pri zostupe do Hiadeľského sedla, foto 15:10. Na Donovaly dobieham 16:27. Na Donovaloch si dávam nealko, kofolku, vyprážaný syr, varené zemiaky, tatársku:) Ubytujeme sa v blízkych kúpeľoch Korytnica. Je tu veľmi milý vedúci a kuchár, ktorý mi ráno urobil výborný čaj a fajnovú desiatu na celý deň. Večerné procedúry. Aby som sa vyspal, spím v priestrannej kúpeľni. Je tu chladnejšie ako v izbe a nepočujem Kajove chrápanie. Aj tak nejako neviem zaspať. Zrejme z únavy a ľahkého úpalu, keďže ma cez deň spieklo na hrebeni. Nakoniec čo to pospím.

9. Deň 05.09.2020 (sobota) z Donovál do Kremnických baní cca 54,4km, stúpanie 2642m, klesanie 2847m [2], môj čas tejto etapy 10,30hod. Ranné procedúry, je pekne, začínam 07:13. Pri výstupe na Novú Hoľu predbehujem dievčinu, ktorá ide lietať na klzáku. Foto Zvolen 07:57. Neskôr za sedlom Veľký Šturec, foto 08:53, ma dobehujú dvaja bežci. Chlapík s manželkou. Pridávam tempo, a tak po Krížnu makáme spolu. Foto Prašnické sedlo 09:43. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Pod Krížnou znovu tesne míňame vretenicu. Foto Rybovské sedlo 10:21. Na Krížnej, foto 10:43, rozlúčime sa, oni sa vracajú späť a ja ďalej na Kráľovu studňu prameň, foto 11:02. Na Kráľovej studni si dávam desiatu a dve kofolky. Odtiaľ bežím nekonečný zbeh do sedla Malý Šturec, foto 12:54. Tu v sedle predvádzajú svoje umenie novodobý rytieri na svojich revúcich dvojkolesových tátošoch. Skoro ma sejmuli, pripravte sa na to. Po Nízkych Tatrách som si myslel, že mám najhoršie za sebou, ale tu pokračujú nekonečné vlnky stúpania a klesania terénu. Foto sedlo Flochovej 14:12. Foto sedlo Tunel 15:30. Na Skalke si dávam vyprážaný syr, varené zemiaky a tatársku:) Ku Kremnickým baniam dobieham 17:45, kde ma na fare mníchov kapucínov, pri geografickom strede Európy, prichýlil brat Peter. Človek veľkého srdca. Bratovi Petrovi som za všetko veľmi vďačný. Pobehové a večerné procedúry. Predpoveď počasia na zajtra nie je veľmi dobrá, ale ráno múdrejšie večera.

10. Deň 06.09.2020 (nedeľa) z Kremnických baní do Čičmian cca 64,9km, stúpanie 2766m, klesanie 2896m [2], môj čas tejto etapy 11hod. Ranné procedúry a začínam 07:05. Je pod mrakom, dúfam, že sa mi dážď vyhne. Nevyhol, hneď za Kunešovom začína popŕchať, našťastie nie veľmi dlho. Foto Bralová skala 09:11. Foto Sklenianske lúky 09:27. Foto Chrenovské lazy 10:35. Foto Havranovo 11:06. Foto Vyšehrad 12:19. Foto Hadviga 13:13. Foto Závozy 13:57. Do Fačkovského sedla dobieham 15:33. Dávam si kofolku. Z Fačkovského sedla do Čičmian so mnou beží kamarát Rado. Hore na Homôlke máme hmlu a trochu nám kropí. Rado sa riadne šmykol na jednom lesnom „tobogane“, našťastie bez úrazu. Foto sedlo Javorinky 17:31. Do Čičmian dobiehame 17:53. Dávame si tu nealko. Ubytovaný sme u Rada a Majči v Rajci, ktorým som za všetko veľmi vďačný. Kajo mi večer dáva masáž chrbta, prežil som:). Večerné procedúry. Predpoveď počasia na zajtra nič moc. Uvidíme ráno.

11. Deň 07.09.2020 (pondelok) z Čičmian do Trenčína cca 56,2km, stúpanie 2387m, klesanie 2827m [2], môj čas tejto etapy 9,30hod. Ráno v Rajci prší, ale predpoveď má zlepšujúcu tendenciu. Odvážnym šťastie praje, a tak ideme do toho. Začínam 08:27, v Čičmanoch zatiahnuto, hmla, neprší. No nie na dlho. Popršalo a zlepšuje sa podľa predpovede. Foto nad Kršákovcami 10:30. Tu niekde stretávam na pohľad dosť unaveného chlapíka s veľkým batohom. Trochu kecáme. Zisťujem, že je z Čiech a je na SNP-čke. Hovorí, že má toho dosť, stále mu vychádza zlé počasie. Cestou rozmýšľam, že keď ktokoľvek chytí vlnu zlého počasia, tak ho to doslova postupne rozoberie. Dážď, hmla, mokro, blato, premočenie, chlad, sušenie vecí atď. Foto Srvátkova lúka 11:46. Foto nad Hornou Porubou 12:18. Do Hornej Poruby dobieham 12:50. Tu ma na zástavke autobusu čaká Kajo. Pauzička, desiata, minerálky. Tu si dávam na kolená bandáže, s ktorými už potom bežím každý deň. Foto Kamenné vráta 14:57. Do Trenčianskych Teplíc dobieham 15:16. Foto Baračka 15:24. Tu v Trenčianskych Tepliciach si dávam pauzičku, nealko, horalku, a v tom mi volá kamarát Janči či nejdem vo štvrtok, aj s bývalými, inak super kolegami, na stretnutie. Žiaľ nestíham, keď všetko dobre pôjde, najskôr vo štvrtok budem na Devíne. Škoda. Možno keby nebolo toho prestoja kvôli počasiu v Smolníku, tak možno. Do Trenčína dobieham 18:02. Na benzínovej pumpe, za mostom cez rieku Váh, ma čaká Kajo s kamarátkou Ľubkou, u ktorej sa ubytujeme v Novom Meste nad Váhom. Zoznamujem sa s jej priateľom Peťom a jeho synom. Veľmi milí ľudia. Ideme do mesta na večeru. Ja samozrejme vyprážaný syr, varené zemiaky, tatárska:) a navyše ryža. Ľubke a Peťovi za všetko veľmi pekne ďakujem. Večerné procedúry. Predpoveď počasia je dobrá. Som v stave, kedy viem, že ma čakajú tri kruté dni, ak to vydržím.

12. Deň 08.09.2020 (utorok) z Trenčína do Myjavy cca 62,3km, stúpanie 2100m, klesanie 1985m [2], môj čas tejto etapy 11,15hod. Ranné procedúry, je pekne, ťažko začínam 07:44. Foto pod Sokolím kameňom 10:10. Foto sedlo Machnáč 10:39. Za chvíľu prichádzam na štátnu hranicu SK/CZ. Foto pod Vyškovcem (CZ) 11:34. Na Mikulčinom vrchu (CZ) si dávam desiatu a čapovanú vineu. Foto Březová (CZ) 14:07. Tu kde cesta hrdinov SNP pretína vozovku ma čaká Kajo. Pauzička, desiata, minerálky a pokračujem ďalej. Foto Kamenná bouda (CZ) 15:13. Foto Veľká Javorina (CZ/SK) 15:59. Na Holubyho chatu dobieham 16:11. Nealko a kofolka. Posledné úseky pred Myjavou sa my, kvôli pobolievaniu kolien a niektorých svalov nôh, beží veľmi zle. Keď pobolieva nejaká časť nôh, snažím sa to kompenzovať inou časťou, ktorá sa neskôr „ozve“ a tak dookola a ďalej. Kde sa dá, tvrdo makajú paličky. Na Myjavu dobieham 19:03. Tu sa ubytujeme v penzióne vedľa Mestského úradu na námestí M. R. Štefánika. V mojom dosť zlom stave nás tu prijíma milá pani, ktorú si ráno nepamätám. Ale myslím, že to pochopila. Pod našou izbou je reštaurácia, v ktorej sme sa boli navečerať. Tomu už ani sám neverím keď to píšem, ale dal som si vyprážaný syr, varené zemiaky a tatársku:) Predpoveď počasia nám praje. Vedúci reštaurácie púšťa riadne nahlas hudbu do neskorej noci, takže kvôli tomu aj kvôli únave neviem spať. Neskôr začína chrápať Kajo, ale to už nevydržím a vyháňam ho do kúpeľne. Do kúpeľne sa nezmestí, a tak spí napol tela v kúpeľni a napol v chodbičke, kde sa dajú tiež zavrieť dvere. Hudba utíchne a konečne môžem čo to pospať. Inak, nikdy nechoďte SNP-čku s niekým čo chrápe:)

13. Deň 09.09.2020 (streda) z Myjavy do Sološnice cca 66,8km, stúpanie 2552m, klesanie 2612m [2], môj čas tejto etapy 12,15hod. Ranné procedúry, ale už bez ponaťahovania. Mám spuchnuté členky na nohách a cítim niektoré svaly. Niečo zjem, vypijem, som rád, že sa obujem a veľmi ťažko začínam 07:01. Sám o sebe pochybujem či to dnes dám. Je krásne. Foto Mohyla M. R. Štefánika 08:52. Foto Skálie 10:33. Do Dobrej vody dobieham 10:58. Tu si dávam desiatu, nealko a kofolku. Foto Havrania skala rázcestie 15:03. Foto Záruby 15:43. V tejto časti aj okolo Ostrého kameňa je nepríjemný kamenistý terén. Foto Mon Repos 17:24. Neskôr okolo Vápennej je tiež nepríjemný terén so skalami. Nerád by som tu bol po tme. Nekonečný a strmý zbeh do Sološnice, kde s bolesťami v nohách dobieham 19:11, riadne unavený, ale strašne rád, že som tu. V Sološnici sa ubytujeme u Marcely a Ľuba a ich dvoch malých princezien. Veľmi milí ľudia, s ktorými som sa zoznámil len po telefóne, keď som vybavoval ubytovanie v Sološnici. Marcela upiekla výborné zemiakové placky a objednávame pizzu. Večer s nimi kecáme a dozvedáme sa, že sa venujú paraglidingu. Večerné procedúry. Predpoveď počasia nám praje. Mám problém zaspať kvôli tlakom v nohách, dávam si panadol a nejako zaspávam. Marcele a Ľubovi, za všetko, patrí moja veľká vďaka.

14. Deň 10.09.2020 (štvrtok) zo Sološnice na hrad Devín cca 64,3km, stúpanie 2325m, klesanie 2445m [2], môj čas tejto etapy 12hod. Ranné procedúry. Ráno je krásne. Som rád, že sa obujem. Ťažko začínam 07:54, ale už s vedomím, že ak to dám, je to posledný deň a hybaj domov. Foto sedlo Skalka 08:23. Foto Pezinská Baba 10:49. Tu sa stretávam s Kajom a dávame si občerstvovaciu pauzu, desiata, kofolka. Dávam si panadol a s elastickým obväzom si spevňujem ľavé stehno v hornej časti. Pri zbehoch už bolesť dosť ťažko znášam. Pokračujem okolo drôteného oplotenia, zrejme sa jedná o nejaký vojenský objekt. Miestami si pripadám ako pacient na úteku z tajného psychiatrického ústavu. Ešte, že je pekné počasie. V zlom počasí mi to príde ako miesto z nejakého hororu. Foto Tri Kamenné kopce 12:27. Na Bielom Kríži si dávam nealko a kofolku. Tu sa dávam do reči s chlapíkom, ktorý má chvíľu rovnaký smer ako ja, a tak počas rýchlej chôdze fajnovo pokecáme, aj o tom ako tiež behával a začal otužovať. Na Kamzík dobieham 15:54. Stretávam Kaja, dávam si desiatu, nealko. K vojenskému pamätníku na Slavíne dobieham 17:20. Aby toho nebolo málo, na križovatke Bratislava Mlynská dolina ešte odbočím zle smerom, na juh ku Dunaju, na Jelení Háj štátna hranica. Ešteže si to včas na GPS všimnem. Strašne na seba nadávam. Na parkovisko pod hrad Devín dobieham približne 20:04, už po tme a riadne unavený, ubolený, ale nekonečne rád, že som to dokázal a že toto dobrodružstvo, s celou svojou históriou, tu nateraz pre mňa končí. Po tom čo videl a zažil, Kajo povedal, že keď toto dám, tak sa mi ukloní, a že budem jeden z mála ľudí pred ktorými má veľký rešpekt. A tak aj bolo:) Bolo to neskutočné úsilie. Trvalo mi chvíľu dať sa na parkovisku ako tak dokopy. Šupol som športové tabletky, nealko a veľa minerálky. Z Devína žiaľ foto nemám, prežíval som emócie, pri ktorých bolo zrejme pre mňa foto nepodstatné. Kajo ma rýchlo naložil do auta a mastili sme na ďalšiu cestu, konečne domov. V aute s nami cestuje Kajova kamarátka Zuzka, ktorú vezieme do Popradu. Kajo si nastavil trasu cez GPS. Aj tak blúdime:) Ideme cez Mýto pod Ďumbierom, Čertovicu a tak. V aute som nevedel spať, aj keď Kajo nechrápal:). Domov ma Kajo priváža autom ráno 11.09.2020 (piatok) asi okolo 02:30. Aj keď Kajo nemal skúsenosti s takýmito podporami, bol pre mňa obrovskou oporou.

Keby som išiel behať cestu hrdinov SNP ešte niekedy, čo už zrejme nebude:), bol by som možno skúsenejší, pripravenejší a vybavenejší, no jednalo by sa, vzhľadom na dĺžku a rozmanitosť terénu, o líniu s inými podmienkami, s inak popadanými stromami, s možno ešte menej značením:), s iným počasím a pod. A možno aj práve toto všetko robí z cesty hrdinov SNP jedinečnú, emotívnu záležitosť.

Mne cesta hrdinov SNP nakoniec trvala, prepočítané na hodiny, 13dní a 10,30hod. (z toho jeden deň prestoj kvôli počasiu). „Bojovníci“, ktorí sa popasovali a popasujú s červenou líniou, majú môj rešpekt a úctu.

Úprimne ďakujem všetkým čo pri mne stáli, za to, že som mohol zažiť cestu hrdinov SNP.

Moja podpora:

Joži „Bolek“ Koniar, Kajo Schlosser, Rado Sádecký – alpensport.eu, Maťo Varga – marva.sk, Imad Barakad, pro-body.sk, Slavo Mitro.

Použité informácie:

[1] https://sk.wikipedia.org/…_hrdinov_SNP

[2] https://mapy.hiking.sk/?…

Foto-dokumentácia:

Je aká je, pretože, na mojom telefóne sa nedá otočiť obraz čo fotím. Nabudúce, z Devína na Duklu, selfie nářez, nafotím lepšie:)